Staroveká poézia a zbožnosť zobrazovali Ťa, Pane, ako pelikána, ktorý si zobákom rozdeľuje prsia, aby nasýtil svoje mláďatá. Sme práve také neoperené mláďatá a zhromažďujeme sa okolo kríža, z ktorého vylievaš životodarný prúd krvi. Pijeme, aby sme nezomreli. Ženie nás k tomu naša žízeň, volá nás Tvoja láska, ktorá nechce nič iné, len sa dávať.
Nad pevninami sa rozpútal púštny víchor a s bezprecedentnou zběsilostí vane nenávisť. Národy – rôzne rodiny jediného ľudstva – šikujú sa proti sebe s rozhorčenou vôľou navzájom sa zničiť. Veda, ktorá nás mala osvetliť, slúži krviprelievaniu a pripravuje k nemu zbrane. Žije sa v posadnutosti všeobecnej skaze a budúcnosť, namiesto toho aby lákala, desí ako prázdna priepast. Zdá sa nám, že umierame: za výbuchmi hrozieb, v hádke falošných prorokov, ktorí sa predháňajú dôvtipom, zatiaľ čo sa obrátili chrbtom k evanjeliu.
Pomôž nám! Vráť sa! Zakúšame teraz na tele i v srdci dôkaz toho, že bez Teba sme len plevy zmietaní vetrom. Učiň z našej zeme – z každej zeme – národ hlásajúci Tvoju krv zmierenia a pokoja tak, aby sme boli v rozvrátenom svete oázou duchovného života. K našej láske a solidarite prilož všetky národy a zhromaždi ich okolo svojho oltára ako izraelské kmene okolo jedinej archy úmluvy. Zbav nás tohto bremena strachu a vyhlazovacej vášne, tejto zběsilosti po ľudskej krvi, tejto lačnosti a prekliatej žízně tým, že opäť rozšíriš pôsobenie svojho vykupiteľského diela zásluhou svojej krvi.
Srdce korunované tŕním, pozdvihni nášho ducha, zdeptaného útočnosťou zmyslov. Buď jediným srdcom sveta. Podej nám ruku hrebom prebodnú: lebo, ako vidíš, toneme.
Vo svojej malomyselnosti sa pridržíme Tvojho kríža. Ukrižuj nás so sebou, lebo až bude zabitý človek nenávisti a viny, ktorý sa skrýva v našom vnútri, vstaneme s Tebou z mŕtvych – obnovení, ochotní urobiť pre Teba zo svojho života stánek Tvojho pokojného prebývania. Kríž Kristov, zachráň nás, Krv Páně, uzdrav nás, vo svojich ranách ukryj nás, našu špinu obmyj z nás.
Upravené podľa: Krv Kristova (Igino Giordani, 1937)
